Architektura pro novou demokracii

Architektura pro novou demokracii Architektura pro novou demokracii Architektura pro novou demokracii Architektura pro novou demokracii Architektura pro novou demokracii Architektura pro novou demokracii
architekt: Tomáš Valena; Damjan Prelovšek; Zdeněk Lukeš; Miroslav Řepa
investor: Správa Pražského hradu
celková rozloha (m²): 70 000
rok zahájení: 1990
rok ukončení / plán: 1996

autorský popis projektu

zdroj: https://zdeneklukes.eu/index.php?menu=vystavy/em

První tzv. velký projekt v areálu Pražského hradu po roce 1989 s poprvé uplatněnou komplexní dramaturgií (doprovodné výstavy, koncerty a další akce). Připravovalo se několik let pod vedením odborného quadrumvirátu Damjan Prelovšek (Lublaň) – Tomáš Valena (Mnichov) – Zdeněk Lukeš – Miroslav Řepa. Valena byl zároveň hlavním architetkem výstavy, Řepa kurátorem. Hlavním fotografem byl Pavel Štecha, autorem hodinového dokumentu Pavel Koutecký, autorem grafiky Zdeněk Ziegler. Hlavním pořadatelem byla Správa PH, spolupořadatelem bylo Slovinsko a řada institucí, výstavu zaštítili český a slovinský prezident. Hlavní expozice s originálními plány a artefakty a mnoha modely byly v Císařské konírně, Plečnikově sloupové síni a Rothmayerově sále, další v Míčovně, Purkrabství, Starém král. paláci (kalichy a monstrance v Románském paláci) a samozřejmě ve všech exteriérech upravených Plečnikem – I., III. a IV. nádvoří, zahradě Na Baště a Plečnikově lávce, Rajské zahradě a zahradě Na Valech, přístupný byl prostor pod schodištěm do Rajské zahrady, Lví síň, Vázové schodiště a na derniéru ještě čerstvě zrekonstruovaná Masarykova vyhlídka v Jelením příkopě. K doprovodným akcím patřila výstava fotografií Pavla Štechy v Purkrabství, moderního klasicismu sochaře Ivana Theimera v Belvederu, prezidentských automobilů v Jízdárně nebo prací Plečnikova žáka B. Feuersteina v Lobkovickém paláci. Dále obnovený koncert z repertoáru Jana Masaryka a Jarmily Novotné v býv. pracovně TGM, harfový koncert v Harfovém salonku bytu TGM nebo Slovinských madrigalistů ve vinohradském kostele. Pozůstatkem výstavy jsou dodnes i dva z jejích čtyř poutačů – zlatý pyramida na obelisku na III. nádvoří a vlajkový stožár z Lublaně umístěný na Opyši. K výstavě vyšlo několik publikací, poštovní známka, pohlednice ad. Navštívilo ji asi 40 tisíc diváků.Výstava byla – samozřejmě ve zmenšené podobě – reprízována v řadě měst: Lublani (lublaňský hrad), Berlíně, Paříži, New Yorku (Cooper Union), Budapešti, Barceloně, Haifě, Varšavě, Bruselu.


studentská recenze projektu

Vendula Bryndziarová, 01/2023 U6 2023 – Tendence

Prvé veľké otvorenie Pražského hradu

Výstava „Architektury pro novou demokracii“ už svojim názvom predznamenáva myšlienkovú osu celého zámeru, pre ktorý bola vytvorená. Krehká sloboda a nejasné smerovanie mladej demokracie, ktorá sa opiera o obdobie prvého československého štátu nasledujúc myšlienky T. G. Masaryka a pôsobením slovinského architekta Josipa Plečnika na Pražskom hrade. Ide o hľadanie hodnôt cez zárodky minulého alebo o otvorenie sa svetu cez spoznanie a sprístupnenie dovtedy utajeného hradného areálu? Z časti. Aj napriek dovtedy neodhaleným priestorom a ich otvoreniu, časť hradu zostala navždy uzatvorená a sprostredkovaná len cez makety pôvodného bytu prezidenta v Rothmayerovom sále. Prístup do bytu mali len pozvaní hostia, ktorí sa mohli zúčastniť na danom bode programu. Neprístupnosť sa dá vysvetliť z bezpečnostných dôvodov, ktoré by obrovské množstvo ľudí bez kontroly mohlo spôsobiť, ale zároveň vytvára nevyžiadanú symboliku, ktorá si protirečí s myšlienkou výstavy. Každopádne, vystavovanie niečoho hmotne stáleho je náročnou záležitosťou. Práca autorského kolektívu Valena, Prelovšek, Lukeš a Řepa sa snažila poukázať na Plečnikove intervencie, ktoré tvoria neznámu položku pre nezainteresovaného pozorovateľa. Vytvorenie funkčného plánu výstavy je svojím spôsobom krátkodobá predstava urbanizmu založená na tematizovaní priestoru, ktorý sa nám snaží niečo povedať. To, čo do výstavy priniesli je len ďalšia vrstva, ktorú vykonal pôvodný autor a snaha hľadať pochopenie v tom, že všetko, čo vidíme v plánoch, plastikách v modeloch i objektoch, je odkaz jednej doby. Zjavné citové previazanie autorov s tematikou výstavy a niekoľkoročná príprava napomohla tento cieľ naplniť. Negatívom celého popisu výstavy je chýbajúca osobná skúsenosť. Cez plány a príbehy pamätníkov sa nedá pocítiť atmosféra projektu. Prejsť výstavou a posudzovať vec správne. Zostali len dva diely – ihlan na obelisku a stožiar na Opyši. Odkazy pre tých, ktorí výstavu zažili a utajený príbeh, pre tých, ktorí pri nej neboli a môžu len s neurčitosťou hádať či tam tá zlatá špička bola odjakživa. Kde však skončili ostatné artefakty? Informačné stĺpiky popisujúce dané miesta, pútače ako Májka a Pyramida z Jiřské ulice či iný výstavný materiál? Modely sa využívajú dodnes a veľká časť materiálu zostala slovinskej strane. Omnoho menšia výstava z Valenovej iniciatívy sa konala v roku 2018, ktorá už mala len podobu spomienky. Bohužiaľ, aj keby prišlo k opakovaniu minulého, nedokázalo by nahradiť charakter pôvodného v danom historickom kontexte. Dnes je hrad miestom obrovského turistického ruchu a vnímanie ovplyvnené modernitou nahliadania na veci okolo nás cez displeje mobilných telefónov. Zaujímavou súčasťou spomienok autorov je aj odhalenie pôvodných intervencií, ktoré sa nepodarilo realizovať a estetika niektorých z nich je sporná. Prvoradou je prenesenie výstavy do širšieho kontextu Plečnikovej práce za vymedzené hranice hradu. Určitou súčasťou toho, čo tvorí Pražský hrad, sú cesty, ktoré k nemu vedú. Práve realizácia lešenia v Nerudovej ulici či Kandelábru na Nových zámockých schodoch by zjednotila systém vstupov, ktoré tvoria určité oporné body a viac previažu výstavu s mestom. Avšak, aj napriek určitým výhradám, mala výstava ohromný presah. Umožnila znovuobjavenie dávno stratených materiálov a navrátenie významu práce architekta, ktorý bol časť svojho života v nevôli štátneho režimu.


odkazy a zdroje

  • Archiv Pražského hradu
  • Rozhovor so Zdenkom Lukešom
  • VALENA, Tomáš. O Plečnikovi. Praha: Pravý úhel, 2016. 264 s. ISBN 978-80-905271-9-5
  • zdroj obrazové přílohy 1: IPR Praha
  • zdroj obrazové přílohy 2: Archiv Pražského hradu
  • zdroj obrazové přílohy 3: Archív Zdeněk Lukeš
  • zdroj obrazové přílohy 4: VALENA, Tomáš. O Plečnikovi. Praha: Pravý úhel, 2016. 264 s. ISBN 978-80-905271-9-5
  • zdroj obrazové přílohy 5: VALENA, Tomáš. O Plečnikovi. Praha: Pravý úhel, 2016. 264 s. ISBN 978-80-905271-9-5
  • zdroj obrazové přílohy 5: VALENA, Tomáš. O Plečnikovi. Praha: Pravý úhel, 2016. 264 s. ISBN 978-80-905271-9-5

Přihlásit

Registrovat

Obnova hesla

Zadejte uživatelské jméno nebo e-mailovou adresu, e-mailem obdržíte odkaz pro vytvoření nového hesla.