Rekultivace Královské zahrady

autorský popis projektu

zdroj: Královská zahrada: Architekti Hrůša & Pelčák a Ing. J. Šubr. Atelier Brno 1996

Královská zahrada na Pražském hradě vládne fenoménem krásného místa, které by mělo být kultivováno jako svátečný princip.

Vše ať probíhá stejně, jako když se obrozuje jazyk. I rozdílní duchové se pak shodnou na tomto jednom principu, na společném ideálu, který je jádrem jejich osobních tíhnutí i zájmů. Královská zahrada jako Krásné místo ať tedy nezůstává vězet v doméně praktického života, ale ať nalezne odraz i v intimním životě přicházejících lidí.

Tak dosáhne specifického vyjádření v uměleckých vyjadřovacích prostředcích, a to jak již existujících, tak i teprve se formujících.

studentská recenze projektu

Tomáš Kadlec, 01/2024 U6 2023.11 – Rekultivace Královské zahrady

Oprášme mozaiku zabudnutého projektu Kráľovskej záhrady

Nerealizovaný projekt Návrh obnovy Kráľovskej záhrady na Pražskom hrade je dielom autorov Petra Hrůšu, Petra Pelčáka a Jaroslava Šubra z roku 1996. Ich vtedajší urbanisticko-krajinársky pohľad na rekultiváciu jedného z klenotov predpolia Pražskej dominanty reprezentujú heslá ako striedmosť, rešpekt, pokora a hodnotnosť. Tvorba držiaca sa týchto prívlastkov vytvára istý predpoklad správneho návrhu, aký si tento priestor určite zaslúži.

Autori koncepčne uchopili návrh veľmi správne. Zásadnejšími zásahmi sa snažili zjednotiť záhradu a priniesť do nej poriadok, ktorý bol stáročiami premien narušený. Tými latentnejšími zásahmi sa snažili záhrade nájsť novú funkciu a podporiť jej kvalitu a reprezentatívnosť. Reagovali na dobu zásadných spoločenských premien. Avšak svojim spôsobom. Oproti vtedajšiemu prevažujúcemu názoru náhlej a prchkej otvorenosti, si ich návrh rekultivácie záhrady drží umiernenejší názor. Pamätá na postavenie priestoru v celonárodnej súvislosti a snaží sa chrániť jeho hodnotu a integritu.

Je príkladné, že autori pred samotnou tvorbou návrhu skúmajú a analyzujú. Vnárajú sa do histórie a odkrývajú vrstvy za pomoci historických prameňov, plánov a rytín. Nezabúdajú, že Kráľovská záhrada sa prenášala stáročiami a každé stáročie v nej zanechalo kúsok seba až dodnes. Racionálnym a zároveň umeleckým spôsobom sa snažia túto rozbitú mozaiku pretaviť v nadčasový obraz. Identifikujú to podstatné, čo je prioritou zachovať, zvýrazniť, doplniť, alebo naopak odstrániť či potlačiť. Neboja sa pracovať s celistvosťou a ani s detailom.

Určite, čo stojí za pochvalu autorov, je hlavná myšlienka návrhu, ktorú si mohla záhrada svojou revitalizáciou odniesť do ďalších storočí. Architekti sa snažili vytvoriť akúsi hmatateľnú galériu v malebne. Touto predstavou mohli autori rozumným spôsobom povýšiť priestor na novú úroveň. K už existujúcej estetickej hodnote Kráľovskej záhrady pridávajú funkčnú hodnotu, ktorá jej chýba. Jednoduchý nápad, ktorým by dokázali toľko zmeniť. Dotýkajú sa stromov, ciest, stavieb, vodných prvkov a dokonca aj terénu. Správne nezabúdajú na kontext záhrady. Pracujú s vizuálnou kompozíciou a priehľadmi, ktoré sa im podarili podporiť záhradnými a krajinárskymi úpravami. Za uznanie určite stojí čitateľný a fyzicky hmatateľný príbeh záhrady. Má svoj začiatok, jadro aj koniec. Tento záhradný román zvládli autori výborne. Na začiatok sa im podarilo čitateľa-návštevníka zasadiť do stabilného príbehu, ktorý naznačuje zmenu a zvrat. V jadre sa čitateľ prenáša a prepletá nevyspytateľným príbehom s plným a rozmanitým obsahom. Na koniec príbehu autori vyrozprávali očakávanú hodnotu, ku ktorej sa musel čitateľ prečítať. Je potrebné poznamenať, že architekti prepisovali príbeh, ktorý už bol známy. Prepásali ho však s rešpektom, nápadom a odbornosťou.

Zaujímavým postojom autorov je stanovenie režimu v záhrade. Jedná sa o časový a dokonca aj priestorový režim. V tej dobe nepopulárny názor, čo si architekti jasne uvedomovali. Je na úvahu správnosť tohto nápadu. Kráľovská záhrada v predpolí Pražského hradu si zaslúži otvorenosť, demokraciu, voľnosť, ale zároveň aj občiansky, a návštevnícky rešpekt. Autori sa týmto snažili vyniesť priestor za istú neuchopiteľnú hranicu. Chceli „posvätiť“ priestor najdôležitejšej záhrady v národnom prostredí. Vzhľadom na fyzický aj duševný kontext, s tým nemožno nesúhlasiť.

Možno sa domnievať, že kvôli kontroverznejším a zdržanlivým vlastnostiam návrhu, sa paradoxne toto dielo nerealizovalo a zapadlo v archíve autora. No je potrebné uznať jeho kvalitu a prepracovanosť, ktorá si zaslúži obdiv.

odkazy a zdroje

• zdroje obrazových príloh: Královská zahrada: Architekti Hrůša & Pelčák a Ing. J. Šubr. Atelier Brno 1996
• zdroje obrazových príloh: https://www.google.com/maps
• zdroj informací: Královská zahrada: Architekti Hrůša & Pelčák a Ing. J. Šubr. Atelier Brno 1996
• zdroj informací: https://www.hrad.cz/cs/prazsky-hrad-pro-navstevniky/zahrady/1.-kralovska-zahrada-10205
• zdroj informací: https://cs.wikipedia.org/wiki/Krlovsk_zahrada
• zdroj informací: http://www.praguecityline.cz/prazske-pamatky/kralovska-zahrada-prazskeho-hradu-historie
• zdroj informací: https://botany.cz/cs/kralovska-zahrada/
• zdroj informací: https://www.hrusa-atelierbrno.cz/mestske-prostory-zahrady-a-parky/rekonstrukce-kralovske-zahrady-na-prazskem-hrade/index.htm